Z Nitry do Španielska
Naša hráčka, Sophia Takáčová, odišla študovať do Sevilly a zároveň pokračuje vo svojej hráčskej činnosti. Okrem stredoškolského štúdia sa ďalej venuje súťažne basketbalu. Tento rok je pre ňu veľkou výzvou, ale aj príležitosťou. Získava cenné skúsenosti v zahraničí, v prostredí inej kultúry, v inom jazyku, a to nielen na palubovke, ale aj v osobnom a akademickom živote. My sme zisťovali, ako sa jej tam darí v škole a samozrejme aj v basketbale.
- Prečo si sa rozhodla práve pre Španielsko ako krajinu, kde chceš študovať a hrať basketbal?
Vlastne som nad tým ani nerozmýšľala, naviedol ma k tomu španielsky jazyk, ktorý som vždy chcela ovládať. Rodičia mi ponúkli možnosť ísť študovať do zahraničia, potom to už šlo všetko samo. Španielsko je veľmi basketbalová krajina, naskytla sa príležitosť hrať v Baloncesto Seville femenino, ktorú som využila ako prvú možnosť.
- Čím ťa oslovila konkrétne Sevilla – bola to škola, basketbal alebo celkové prostredie?
Sevilla je krásne historické mesto, jedno z najväčších v Španielsku s veľa možnosťami a množstvom basketbalových klubov, čo pre mňa bolo rozhodujúce.
- Určite je náročné študovať v zahraničí a v cudzom jazyku, ako si sa s tým vysporiadala ?
Trvalo to niekoľko týždňov, skôr mesiacov a doteraz sú veci, s ktorými som sa nevysporiadala, je to veľmi ťažké. Obetovala som škole a známkam veľmi veľa času. Snažila som sa aj napriek obtiažnosti byť na seba tvrdá a dosiahnuť dobré výsledky.
- Aká je tvoja rola v tíme a čo od teba tréner najviac očakáva?
Povedala by som, že aj keď nie som jednoznačný líder, na ihrisku som dôležitá agresívnou obranou, doskokmi, ziskami a určite aj bodmi. Očakáva sa odo mňa, aby som bola sebavedomá, aktívna v obrane aj v útoku, tak ma chcú vidieť, keď idem na ihrisko.
- Akú súťaž momentálne hrávaš a ako by si ju charakterizovala z hľadiska úrovne a náročnosti?
Hrám za juniorky a nacional (4. liga žien). Juniorky si veľmi užívam, skvelá intenzita a rýchlosť, ktorá je v každej fáze zápasu. Ženy sú už ťažšie, stretávam sa tu niekedy aj s o 10 rokov staršími a oveľa skúsenejšími hráčkami.
- Ako sa Ti žije ďaleko od rodičov a kamarátiek – čo bolo pre teba na začiatku najťažšie?
Budujem si tu svoj svet, taký, aký chcem ja. Áno je to miestami náročné, ale mám okolo seba skvelých ľudí. Zároveň som so všetkými doma v neustálom kontakte, čo mi uľahčuje odlúčenie zvládnuť. Ak tu chcem niečo dokázať, musím len sama.
V čom Ťa život v zahraničí najviac posunul po ľudskej stránke?- Ako si prežila Vianoce mimo domova a v čom boli iné než tie doma?
Okolie mi chváli moju nadmernú samostatnosť, mám 16 rokov, robím veľké rozhodnutia a mám kontrolu sama nad sebou. Viem sa lepšie vysporiadať s rôznymi situáciami, spravovať si financie a brať na seba viac zodpovednosti.
Trávila som ich v Salamance, univerzitnommeste na západe Španielska, prebehli so španielskou rodinou v pokoji. Určite mi chýbali tradičné slovenské jedlá a naše sviatočnétradície, no hlavne moja rodina.
- Ako hodnotíš svoj doterajší pobyt v Španielsku z basketbalového hľadiska?
Sezóna nezačala podľa mojich predstáv, kvôli zraneniu som sa do tréningového procesu dostala až v polovici novembra a na hráčsku súpisku až v polovici decembra. Bolo to náročnejšie, ale basketbal si užívam ako nikdy predtým, výsledky idú raz hore raz dolu, ale chuť a vášeň pre basketbal ma pevne drží naďalej. Neťahám tu prvé husle, konkurencia je tu silná, ale určite viem zamiešať kartami.
- V čom cítiš najväčší herný alebo mentálny posun od príchodu do Seville ?
Užívať si každú minútu na ihrisku. Konkurencia je vec, s ktorou som sa často nestretávala na Slovensku. V zahraničí si to treba čo najskôr uvedomiť, niekedy ani práca navyše nestačí, ale vyťažiť všetku silu na ihrisku je nutné a veľmi dôležité. To je to najdôležitejšie, čo mi tento pobyt zatiaľ dal.
- Čo ťa na pôsobení v Španielsku zatiaľ najviac prekvapilo – pozitívne alebo negatívne?
O školskom systéme, o ktorom sa moc v zahraničí nehovorí. Je veľmi tvrdý, až neprimeraný k dobe, v ktorej žijeme. Na študentov zo zahraničia tu vôbec neberú ohľady. Nikomu nezáleží, ako prídete upravenýdo školy počas dňa. Španielsko žije cez víkendy a v noci, vtedy sa tvoria vzťahy a zážitky. Basketbal a tréningy ma prekvapili tiež.
Na juhu sa nepoužívajú šatne na prezliekanie, baby prichádzajú a odchádzajú v dresoch a na nich natiahnuté nohavice a mikiny. Niekedy ani nezáleží na prezúvaní tenisiek.
V meste ako Sevilla je viac ako 10 klubov, a tu je už veľmi dôležité, kto je na špičke.
